Puberta je slovo, pred ktorým sa trasú rodičia dospievajúcich detí. V kritickom veku od 11- 12 rokov mnohí sledujú svoje ratolesti a pri každej zmene správania im vyrazí pot na čelo: Už je to tu? Už je v puberte? Ako to zvládneme? Na popud našich čitateľov vám prinášame desať rád, ako zvládnuť pubertu.

Pochopte, že ani tínedžeri to nemajú ľahké

V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že nielen my rodičia to máme s dospievajúcimi ťažké, ale že aj oni to majú v tomto období ťažké sami so sebou. Tínedžeri bývajú nepozorní a nesústredení, ich školské výsledky sa neraz zhoršia.

Ich nálady sa striedajú: hneď sú divokí a neviazaní, hneď zasa plachí a precitlivení. Všetko veľmi prežívajú, najmä v citovej oblasti – prvé dotyky, lásky, bozky. Trápia ich veľké výkyvy nálad: jedného dňa majú veľkú sebadôveru, na druhý deň sú v depresii z toho, že im nikto nerozumie. Dievčatá podrobne sledujú svoju hmotnosť, oblečenie, a vedia sa o tom s kamarátkami donekonečna rozprávať. Chlapci sa snažia pôsobiť mužne, skúšajú prvé cigarety, prvé holenie, tvária sa, že všetkému rozumejú.
Tínedžeri odmietajú autority, chcú o všetkom rozhodova sami, hoci aj za cenu boľavých omylov. Pubertu mladí ľudia prežívajú veľmi netrpezlivo a snaží sa dosiahnuť svet dospelých, skôr než je to preňho psychicky únosné a možné.

Naša rada preto znie: neberte všetko príliš osobne, uvedomte si, že tínedžeri majú dosť problémov aj sami so sebou.

Získajte si ich na svoju stranu

Viete, ako najlepšie vyhrať boj nad „nepriateľom“? Získajte si ho na svoju stranu!

Nehovorte deťom, že pravidlá určujete vy, a už vôbec nie: pokiaľ žiješ v tomto dome, budeš robiť, ako ti poviem! To je určite najhoršia veta, akú môžete povedať tínedžerovi.

Pamätajte, že najviac získate, ak ho „obrátite“ na svoju stranu. Ak chcete v očiach detí, teda vlastne takmer už dospelých, ostať prirodzeným autoritami, mali by ste im dovoliť prejavovať svoje názory. Mali by sme ich počúvať, hľadať dohodu, z času na čas ich oceniť, a keď kritizovať, tak len konštruktívne.

Naša rada ako na to:

  • V rozhovoroch používajte vety typu:
  • Z toho, čo hovoríš, som nadobudol dojem, že….
  • Cítiš sa teda, ako …
  • Čo si o tom myslíš ty?
  • Rozumel som dobre, že si myslíš, že…
  • Je zaujímavé, čo hovoríš…

Aj gestami môžeme dať najavo, že ich aktívne počúvame. Nemali by sme im skákať príliš do reči, komentovať, čo hovoria. Vtedy budú mať pocit, že sa môžu otvoriť a že ich počúvame, lebo im chceme porozumieť a nie ich kritizovať.

Pomôcť môžu skôr slovíčka typu: Vážne? Čo nepovieš? (nie však s ironickým podtónom), Neblázni! No naozaj?

Ak ste však takéto rozhovory s tínedžermi doteraz neviedli, môže to trvať určitý čas, kým sa naplno otvoria. Nevzdávajte to, úspech je zaručený!

Dovoľte im rozhodovať

Ak ste si zvykli doteraz o všetkom rozhodovať vy, budete musieť od tohoto pravidla upustiť. Veď vo vašej rodine je ďalší člen, ktorý má právo spolupodielať sa na tom, kam pôjdete na dovolenku, či má ísť k starým rodičom alebo ku kamarátovi, na aké krúžky bude chodiť.

Je už predsa takmer dospelý, aj keď vo vašich očiach bude naďalej ešte dlho dieťaťom. Mali by ste sa naučiť správať k nemu ako k rovnocennému partnerovi, a nie ako k domácemu psíkovi, ktorý musí poslušne reagovať na všetky vaše príkazy (čo samozrejme, neznamená, že by ste im mali všetko dovoliť).

Naša rada, ako na to:

Dovoľte dospievajúcim spolupodielať sa na bežnom chode fungovaní rodin. Raďte sa s ním, pýtajte sa ho na jeho názor, aby nemal pocit, že je vynechaný z hry. Samozrejme, za svoje rozhodnutia by mal  niesť aj „dôsledky“. Ak napríklad váš tínedžer každú chvíľu frfle, že mu nechutí, čo varíte, dajte mu možnosť napríklad na týždeň pripraviť jedálniček. Dajte mu aj peniaze na to, aby jedlo nakúpil a uvaril. Sám pochopí, že nie je všetko také jednoduché, ako si myslí.

Nechajte ich vyhrať konflikt

Pravidelne vás vaša dospievajúca ratolesť neustále provokuje a snaží sa vyvolať konflikty za každú cenu? Nesadnite mu hneď na lep a snažte sa zachovať chladnú hlavu. Jemu totiž ide práve o to, aby vás videl naštvatú/tého a to mu robí dobre.

Naša rada, ako na to:  

Nenechajte sa vyprovokovať, na vyrývajúce slová a podkožné vety reagujte s chladnou hlavou, neoplácajte urážky urážkami. Snažte sa držať konflikt v rovine normálneho rozhovoru. Pýtajte sa vášho dieťaťa: to ma mrzí, že si to myslíš, môžeš mi, prosím ťa, vysvetliť, prečo?… Niekto ťa dnes nahneval, že si taký nepríjemný?… Niečo ti nevyšlo, potrebuješ pomôcť alebo poradiť?

Dobré slovo mu určite vezme vietor z plachát. A pamätajte: ak začnete mať s vašou dospievajúcou ratolesťou konflikt, nesnažte sa ho za každú cenu vyhrať. Vždy sa ho snažte riešiť konštruktívne, a ak má vaše dieťa pravdu, neváhajte mu to povedať. Určite tým v jeho očiach poriadne stúpnete!

Používajte tínedžerský slovník

Ak si máte s tínedžerom porozumieť, je dobré vedieť, o čom hovorí. Puberťáci totiž dnes majú svoj vlastný jazyk, ktorému dospelí nie vždy rozumejú. Naučte sa pár fráz a viet z ich slovníka, a z času na čas ich použite. Budete proste „in“!

Naša rada, ako na to: Preštudujte si a naučte sa náš malý výkladový slovník pre rodičov, ktorý nájdete v časti Tínedžeri.

Bavte sa s nimi o sexe!

Dnešní mladí sú fyzicky pohlavne zrelí, ale psychicky k sexuálnemu životu ešte nedozreli. To neprispieva k upokojeniu, skôr to spôsobuje ďalšie zmätky. Navonok sa však tvária ako hrdinovia, ktorí o všetkom vedia a so všetkým majú skúsenosti. Najčastejšou témou ich rozhovorov býva práve sex. Rozprávajú sa o tom denne s kamarátmi, študujú všetko potrebné v tínedžerských časopisoch, hlcú všetky filmy, kde sa niekto objíma či bozkáva, alebo nebodaj i viac. Pripojte sa k ich témam i vy!

Naša rada, ako na to:

Mali by ste premôcť svoju hanblivosť, a začať sa s nimi o týchto témach otvorene rozprávať. Začnite najprv zľahka – snažte sa z dcéry vymámiť, kto sa jej páči a prečo, spýtajte sa jej, či sa s ním už bozkávala. Poučte ju, že otehotnieť môže už pri prvom styku. Synovi by mal manžel urobiť „školenie“ o tom, ako môže jeho partnerka otehotnieť, dobré je nenápadne mu priložiť do tašky i zopár kondomov. Je možné, že sám si ich nikdy kúpiť nepôjde a vy sa ešte predsa nechcete stať starými rodičmi – alebo áno?

Všetko by ste mali robiť s humorom, nie násilne alebo s pocitom trápnosti. A navyše pravidelne, jednorazový pohovor je takmer úplne zbytočný. 

Obmedzte zákazy a príkazy

Tínedžerská duša absolútne protestuje voči akýmkoľvek zákazom a príkazom. Zakážte synovi stretávať sa s istým priateľom, a máte zaručené, že s ním bude tráviť všetky voľné chvíle. Prikážte dcére, nech nenosí minisukne, a hneď si ich bude baliť do školskej tašky, aby sa do nich mohla v škole prezliecť.

Naša rada, ako na to:

Snažte sa všetko riešiť dohovorom, prípadne dlhými rozhovormi. Nie je nič horšie pre puberťáka, ako počúvať dlhý výklad rodičov o tom, čo urobil zle, prečo by to robiť nemal a ako si predstavujete, čo by robiť mal. Snažte sa ho stále pýtať na jeho správenie, žiadajte od neho vysvetlenie. Verte, že pre tínedžera je to horší trest, než akýkoľvek príkaz alebo zákaz.

Stanovte presné pravidlá

Hoci by ste mali svoje dieťa nechať spolurozhodovať na rodinných veciach, neznamená to, že bude mať vždy navrch a robiť si všetko podľa seba. Heslo deti potrebujú pravidlá je totiž platné i v puberte. Kým dieťa nie je úplne samostatné, malo by sa prispôsobiť chodu rodiny.

Naša rada, ako na to:

Stanovte dospievajúcemu, kedy by mal najneskôr prísť domov, a dohodnite sa aj na treste, aký dostane, ak to nedodrží. Dohodnite sa, do koľkej môže byť najdlhšie na diskotéke. Dohodnite sa na vreckovom, ktoré bude dostávať, avšak až po splnení istých povinností. Vyššie vreckové si môže napríklad zarobiť na brigáde, alebo po väčšej pomoci v domácnosti. Pravidlami „pozväzujte“ všetko, na čom vám obzvlášť záleží.

Dajte dieťaťu kus slobody

Nebuďte príliš úzkostlivý a nesledujte vášho tínedžera na každom kroku. V tomto období totiž jednoznačne najviac túži práve po slobode. Dovoľte mu, nech poobedia trávi kde chce, ale sa s ním dohodnite, aby vám aspoň dal vedieť, kam ide a kedy sa približne vráti. Dovoľte mu, aby sa obliekal podľa svojho vkusu, alebo ak už má 18, aby si dal urobiť tetovanie či piersing, ak na tom trvá – v tomto prípade je lepšie mu zaplatiť štúdio, kde mu to urobia hygienicky, než mu to zakazovať, výsledkom čoho bude, že si to dá urobiť niekde v nehygienických podmienkach. Čarovnú vetu: „Veď už mám 18, budem si robiť, čo chcem,“ totiž tínedžer v tomto prípade určite použije.

Naša rada, ako na to:

Dodržujte pravidlo: tínedžer sa vás nemusí pýtať, či ísť môže ísť von, ale mal by vám dať vedieť, kam ide a kedy príde. Neterorizujte ho úzkostlivým dohliadaním na všetok jeho voľný čas, na to, ako sa oblieka alebo s kým sa stretáva. Určite urobí pravý opak toho, čo mu zakážete. Je lepšie povedať: „Nepáči sa mi, že sa stretávaš s Ferom, viem, že berie drogy, dúfam, že do toho nezatiahne aj teba,“ než mu stretávanie s ním radikálne zakázať. Všetci totiž vieme, že zakázané ovocie najlepšie chutí.

Spoznajte jeho priateľov

Viete, s kým ide vaša ratolesť von, kde povie: idem za kamošmi? To by ste ale určite vedieť mali. Ak totiž budete poznať jeho priateľov či priateľky, budete vedieť, s kým máte tú česť a v akej partii sa asi váš pubertiak pohybuje.

Naša rada, ako na to:

Spoznajte kamarátov vašej dcéry či syna, trvajte na tom, aby ich z času na čas doviedol domov. Samozrejme, pod nejakou nevinnou zámienkou, napríklad že ste pre nich pripravili koláče alebo urobte narodeninovú oslavu pre svoje dieťa. Rozprávajte sa s nimi, diskutujte o ich problémoch. Kamaráti  vašej ratolesti vám môžu veľa povedať o tom, ako sa váš syn či dcéra skutočne cíti, či ho niečo netrápi.. Napovedia vám i to, v akej partii sa pohybuje, a či naňho prípadne netreba dávať väčší pozor (nebadane, samozrejme).

Dúfame, že vám naše rady pomôžu a želáme veľa zdaru vo zvládnutí puberty.