„Rozhodla som sa, že moje dieťa bude jedináčik, na ďalšie si netrúfam,“ hovorí 33-ročná Alena. Ako sa to však dozvedeli jej známi a rodina, začala odvšadiaľ počúvať, ako nerozumne sa rozhodla. Vraj bude mať doma rozmaznané, nespoločenské dieťa, ktoré si aj v dospelosti ťažko nájde priateľov. „Je naozaj také hrozné mať jedináčika?“ pýta sa Alena.
Pre dieťa sa nechce rozhodnúť z dvoch dôvodov: prvá dcéra je ešte malá (tri roky) a ona je už teraz jej výchovou úplne vyčerpaná. „O dcéru sme sa pokúšali štyri roky, a keď sa nám narodila, akosi sme to nezvládli. Prvé mesiace boli veľmi náročné, takmer sme nespali, prestali sme sa rozprávať, nemali sme na seba čas. Teraz je to už o niečo lepšie, ale keď si predstavím, že to mám absolvovať znova, vôbec sa mi do toho nechce,“ vraví Alena.
Konečne sa jej život dostal späť do zabehaných koľají a netrúfa si znovu absolvovať celý kolotoč s bábätkom znova. Svoje pri rozhodnutí urobila aj materiálna stránka. „Chcem sa vrátiť do práce, na byt sme si zobrali úver a manžel už nevládze všetko ťahať sám. Ak by som mala ďalšie dieťa, musel by sa postarať o hladný krk navyše,“ vysvetľuje. Jedným z dôvodov, prečo jedináčikov v rodinách výrazne pribúda je aj fakt, že ženy sa viac venujú svojej kariére. Jedno dieťa sa dá zvládnuť, viac detí by už ale mohlo ohroziť dobrú pozíciu v práci.
Jedináčik? Radšej nie
Tak ako vo všetkom aj tu platí, že ťažko rozhodnúť vyslovene za a vyslovene proti. Psychológ Ľudovít Repáň si myslí, že výchova jedináčika v rodine predstavuje vážny výchovný problém. „Práve pri výchove jediného dieťaťa sa môže narobiť mnoho chýb, ktorých následky sa prejavia neskôr v narušených a nežiadúcich medziľudských vzťahoch a v neadekvátnom správaní sa v škole alebo neskôr na pracovisku a v spoločnosti. Jedináčik dosť často chybne reaguje na podnety prostredia, a tak sa dostáva do konfliktov,“ vysvetľuje vo svojej knihe Psychológ bez čakárne.
Jedináčikom rodičia spravidla venujú zvýšenú pozornosť a ochranu, úzkostlivú starostlivosť, neustále sa o neho strachujú. „Rodičia sa pri výchove jediného dieťaťa obyčajne zameriavajú na odstraňovanie ťažkostí, ktoré by malo prekonať dieťa samo, v niektorých prípadoch riešia zaň jeho drobné životné problémy a vykonávajú namiesto neho povinnosti primerané jeho veku. Niektorí rodičia zasa jediné dieťa úzkostlivo strážia, dbajú o to, aby sa nedostalo „do zlej spoločnosti“, preto mu bránia mať seberovných priateľov, upevňujú jeho detskosť a udržujú ho umelo na nižšom vývinovom stupni.“
Na druhej strane nevedia dieťaťu nič odoprieť, vo všetkom mu vyhovejú a poskytnú mu všetko, čo si len zažiada, akoby celý svet existoval len pre neho, aby vyhovoval jeho chúťkam, záľubám a roztopašnosti.
Nič nie je čierno-biele
Ako však Repáň dodáva, ani pri výchove jediného dieťaťa sa nedá generalizovať. Každý rodič jedináčika má iné výchovné metódy, a teda každé dieťa vyrastá v inom prostredí. „Mnohí rodičia si úskalia výchovy jedináčika uvedomujú a svoje dieťa vychovávajú správne – to, že majú jedináčika, veľa ráz nie je ich vina.“
Problém jedináčika môže byť aj v tom, že mu chýba súrodenec. Mnohí psychológovia sú presvedčení, že jedináčik musí v živote prekonať viac prekážok, aby získal duševnú rovnováhu, pretože nemajú súrodenca, u ktorého môžu nájsť citovú oporu a pocit lojality. Mať súrodenca znamená učiť sa mať toho druhého rád, niekedy sa s ním poriadne pohádať, ale napriek tomu si byť stále navzájom blízki a neopustiť jeden druhého v situácii ohrozenia. Súrodenec je pre druhého viac ako kamarát. Na druhej strane, výhodou jedináčika zase je, že sa nemusí so svojimi súrodencami deliť o materiálne vymoženosti, ani rodičovskú lásku.
Ako vychovávať jedináčika
Jedináčik by ste mali viesť k samostatnosti. Keďže sa nemá kde naučiť spolupráci s ostatnými, je pre neho veľmi dôležitý kontakt s rovesníkmi. Pošlite ho do škôlky najneskôr v štyroch rokoch, lepšie však už skôr. Domov mu voďte priateľov, aby sa naučil brať ohľad na druhých a dodržiavať pravidlá.
Jedináčik môže byť veľmi šikovný: rodičia naň majú viac času, a keďže sa pohybuje v spoločnosti dospelých a často počúva ich vážne rozhovory a učí sa komunikovať s dospelými ako rovný s rovným. Podľa prieskumov majú jedináčikovia lepšie priemerné školské výsledky a úroveň rozumových vedomostí. Nakoľko majú rodičia na svoje jediné dieťa viac času a venujú mu všetky svoje sily a pozornosť, spravidla predbehne svojich rovesníkov v intelektuálnom rozvoji. Začína väčšinou skôr hovoriť aj čítať.
Názory za a proti
ZA: Som jedináčik a nikdy mi to nevadilo! Vždy sme mali doma psa a ďalšie zvieratká a tak som mala ako kamarátov ich. Rozmaznaná myslím nie som, ale tu možno hrá úlohu aj to, že som bola s maminkou sama už od malička a tak som mala veľa povinností, s ktorými som musela mamke pomáhať. Možno, že v úplnej rodine je to s jedináčikom iné. Asi veľa závisí od prístupu rodičov. Ja som vždy mala, čo som chcela, ale musela som si to naozaj zaslúžiť: ak som chcela napríklad horský bicykel, tak som musela babke upratať celý byť. Proste som sa naučila, že nič nie je zadarmo a všetko si človek musí zaslúžiť.“
PROTI: „Keď sa mi narodila dcérka, tak som aj ja tvrdila, že chcem len jedno dieťa, že ak jej chceme dať všetko potrebné (a nielen potrebné), tak jedno dieťa je v dnešnej dobe habadej. Ale môj muž je jedináčik a rozhodne sa postavil proti tomu- tvrdil, že aj keď nútiť ma nemôže, ale nikdy sa nevyrovná s tým, že by bola malá jedináčik. Muž mal v detstve všetko, neboli chudobní, ale tvrdí, že všetko by to vymenil za brata či sestru. Neskôr som aj ja zmenila názor a braček je na ceste, a sme hrozne šťastní. Ale ak niekto chce len jedno dieťa, myslím, že je to len a len jeho rozhodnutie.
Čo pri jedináčikovi nerobiť:
Nevenujte mu prehnanú starostlivosť
Prehnaná starostlivosť, neustále výchovné dirigovanie aj večné stráženie a strach vyvolávajú nesamostatnosť, hypochondrické sklony. Ak budete svojho jedináčika vychovávať týmto spôsobom, môže z neho vyrásť samopašný a požadovačný slaboch, bez vlastného názoru a iniciatívy, alebo nervózne a bojazlivé indivíduum.
Nebuďte nadmieru zhovievaví
Ak budete jedináčika vychovávať veľmi zhovievavo, povoľne, vyrastie bez uznávania autority, bude svojhlavý, lenivý, lajdácky, povrchný, nebude sa vedieť podriadiť záujmom kolektívu, či vžiť sa do situácie a položenia iných ľudí a rešpektovať ich práva, záujmy a potreby. Keď mu v niečom nevyhovejú, bude sa správať agresívne, konať v rozpore so záujmami kolektívu, alebo sa ponosuje, že mu krivdia, že ho prenasledujú, hoci reakcie prostredia vyvolal sám svojím neadekvátnym správaním.
Nenoste mu modré z neba
Ak nebudete vedieť svojmu jedináčikovi nič odoprieť, vo všetkom mu vyhovite a poskytnete mu všetko, čo si len zažiada, môže z neho vyrásť despota, egoista, konfliktná osobnosť, extrémista, ktorý sa snaží uspokojiť len svoje chúťky bez spoločenských zábran a etických noriem, bez pevnej vôle a schopnosti odoprieť si niečo, bez rozhodnosti, nedisciplinovaný, neschopný podriaďovať osobné záujmy kolektívu, ktorého je členom.
Sylvia Poláková